bohusov priestor

Nemal ani flotilu, nemal ani more,

ktoré bolo nedozierne,

bolo v diali, dole.

Rozhodnutie padlo iné,

pôjde cestou suchozemca,

pôjde cestou hore.

Chcel byť síce námorníkom,

neskôr snáď i kráľom,

no pravda je už taká,

bol bez mora admirálom.

Na hornú zem ukázal

a dal sa šírim cvalom.

Cválaj koník bielučký,

cez polia aj cez lúčky,

ukážeme butátotom,

kto je tuná pánom.

No zabudol pán Horty,

že Slovák nie je z torty.

sladučký a mäkučký,

na krájanie súci,

že Slovač bude baránkom

a oni zasa vlci.

Na Slovákovi orať dá sa,

no krájať sa už nedá!!!

Spomeňme na minulosť

a povedzme: „Bolo dosť!“

Tak ako naši sokolíci,

čo im dali po palici.

Veď kto rozšíriť chce prach z balkánskeho oblaku,

môže rátať s tým,

že nezostane bez strachu

a odplaty.

Tak ako pán Horty,

čo odkrajoval z torty.

A preto žiadne autonómne ústupky,

či neústavné krájanie.

To tu už predsa bolo,

to radšej hádam nie.

Veď naša Bohom daná zem,

táto naša dedovizeň

i menšinám patrí.

No každý, kto v nej žije,

mal by na ňu prisahať

od Dunaja až po symbol vlasti svojej,

naše krásne Tatry.

Veď či znova nikto nevidí

a radšej hádam mlčí?

Že v podunajskom košiari sa opäť objavujú,

staronoví, nenásytní námorníci,

či snáď morskí vlci?

Apelovať treba na to,

či už v Rade Európy

a radšej hádam v NATO.

Do sveta treba šíriť tieto zvesti,

kto Slovensko rozvracia vo svojom vnútri,

za judášsky groš z Komáromu a či z Pešti.

Neprajníci národa, nech si idú slúžiť

do parlamentu v Budapešti.

Už tam na nich čakajú,

nové mapy zliepajú,

ako si to Slovensko

naše, pekné, krásne, popretínajú.

A dostanú NÁS do psoty.

Prebuďme sa, Slováci,

z tisícročnej ničoty!!!